Kynek jestvoval už prinajmenšom v 13. storočí. V najstaršej písomnej zmienke z roku 1246 sa spomína pod názvom Kuniuk. Pôvodne patril kráľovskému Nitrianskemu hradu, neskôr sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1598 obec spustošili Turci. V roku 1688 ju arcibiskup Juraj Szelepcsényi testamentom odkázal nitrianskej kapitule. V roku 1694 sa v Kyneku natrvalo usadili Užovičovci a postupne sa stali jeho hlavnými zemepánmi. Za ich prispenia došlo v roku 1728 k prestavbe Kostola Všetkých Svätých. Predtým románska stavba sa zmenila na klasicistickú. Dominantný sloh zvýraznila ďalšia stavebná úprava v roku 1791.

Súčasnosť

Kynek ako mestká časť Nitry je situovaná na juhovýchodnej časti. V Kyneku stojí klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia. Obklopuje ho pekný anglický park.  Južne od kaštiela stojí kostol.  Západne od Kyneku leží  Šúdolská dolina s lesoparkovo upravenou Hrabinou, ktorá poskytuje možnosti prímestskej rekreácie.

Na kyneku nájdeme  futbalové a multifunkčné ihrisko, jazdecký areál.

Vybavenie Mestkej časti Nitra – Kynek:

kalizácia  plyn  elektrina  internetové spojenie  detské ihrisko a hojdačky  pošta  potraviny  obchod s rozličným tovarom

reštaurácia a pohostinstvo  ihrisko (futbalové)  detské ihrisko a hojdačky  park  čerpacia stanica  separovaný zber odpadu  obecná polícia

Fotogaléria Nitra – KYNEK

Každá cena, ktorá je na stránke uvedená a ktorú inzerujeme je vrátane provízie. Nič navyše už neplatíte!

Vieme a možno to viete už aj vy, že niektoré ceny sú uvádzané bez provízie pre RK. Nebudeme využívať takých praktík, kde by ste museli ešte zisťovať, koľko sa k cene pripočítava provízia, alebo hľadať na stránke, či nie je niekde ukryté upozornenie na nezapočítanú províziu, či dokonca oboznamovať klienta s konečnou cenou až na obhliadke nehnuteľnosti.

NIE, MY NEZAVÁDZAME.

Veríme, že sa k nám pripoja aj ďalšie seriózne realitné kancelárie, ktorým ešte záleží na dobrom mene.

Pomôžte nám, pridajte sa!

Pomôžte nám budovať seriózny realitný trh. Ak ste podobného zmýšľania ako my, napíšte nám meno serióznej RK, ktorá zdieľa rovnaké hodnoty ako my. Ak ste sami z podobnej RK, budeme radi, ak nám dáte o sebe vedieť. Pomôžte nám vybudovať kvalitu.

Ďakujeme.

List vlastníctva s plombou nám znovu vydajú

Obnovuje vydávanie listov vlastníctva s vyznačenou plombou o zmene práva k nehnuteľnosti vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ktoré bolo zrušené novelou katastrálneho zákona č. 304/2009 Z. z. platnou od 1. 9. 2009. Opätovné vydávanie listov vlastníctva s plombou si vyžiadala aplikačná prax. List vlastníctva s plombou bol totiž pre občanov určitou zárukou, že nemôže prísť k ďalšiemu nakladaniu s danou nehnuteľnosťou a že ich podanie bude vybavené v poradí, v akom ho doručili správe katastra. K opätovnému zavedeniu vydávania listov vlastníctva s plombou prispeli aj požiadavky peňažných ústavov, ktoré viazali vyplatenie pôžičky (hypotéky) na predloženie listu vlastníctva s plombou. Tento doklad akceptujú aj iné štátne orgány a inštitúcie, takže občan nemusí čakať, kým sa celé katastrálne konanie právoplatne skončí.

Vypúšťa evidenciu inžinierskych a drobných stavieb v katastri. V súbore geodetických informácií figurujú ako mapová značka v katastrálnej mape podľa kódu pozemku a kódu spôsobu využívania pozemku. Pozemková alebo železničná kniha už nie je v zákone označená ako archívny materiál. Ak právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva, eviduje sa práve v pozemkovej alebo železničnej knihe. Prílohy elektronického podania návrhu na zápis práva do katastra nehnuteľností. sa musia podpisovať zaručeným elektronickým podpisom. Časová pečiatka sa používa tam, kde v iných prípadoch figuruje overený podpis. Iná oprávnená osoba už nemá možnosť podať elektronické oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností (cez katasterportál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR).

Žiadny predpis nesplnomocňuje inú osobu podať návrh na vklad práva –môže to urobiť len účastník konania. Preto aj oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad je oprávnený podať len účastník konania. Postup pri stiahnutí návrhu účastníkov pri odvolaní je jednoduchší –zastavenie konania nevyžaduje rozhodnutie, len vyznačenie v spise. Novela určuje, ktoré ďalšie zápisy sa do katastra zapíšu záznamom: Ak sa na tom veritelia dohodnú, môžu to byť aj zmeny poradia zápisov záložných práv. Možnosť podať elektronické oznámenie pred doručením verejnej listiny alebo inej listiny na zápis záznamom je zrušená: neprinášala žiadny bonus navrhovateľom, pretože konanie sa nespoplatňuje, ani štátnym orgánom, ktoré listiny o práve k nehnuteľnosti vydávajú a nebolo prínosom ani pre činnosť správ katastra.

Novela umožňuje zapísať vlastníka stavby nielen podľa údajov o stavebníkovi v stavebnom povolení, ale aj podľa inej listiny (napr. zmluvy o dielo, koncesnej zmluvy…). Zmena vychádza v ústrety najmä tzv. PPP-projektom. Novela spresňuje ustanovenie o miestnej príslušnosti v konaní o návrhu na vklad. V princípe možno návrh na vklad podať na hociktorej správe katastra, pretože správa katastra musí prijať každé podanie. Ale vybavenie urýchli, ak ho občan podá na tej správe katastra, v ktorej územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza. V opačnom prípade musí správa katastra návrh v zmysle § 22 ods. 2 zák. č. 162/ 1995 Z. z. (katastrálny zákon) odstúpiť miestne príslušnej správe katastra, čo lehotu na vybavenie návrhu na vklad predĺži.

Región:               Nitriansky

Okres:                                     Topoľčany

Historický región:                     Tribečsko-Inovecký

Nadmorská výška:                   174 m n. m.

Súradnice:                                48°33′15″S 18°10′37″V

Rozloha:                                   27,576 km² (2 758 ha)

Obyvateľstvo:                          28 271 (31. 12. 2010)

Hustota:                                   1 025,2 obyv./km²

Prvé písomné

zmienky:                                 1173/1235

Primátor:                                 Ing. Peter Baláž

Časové pásmo:                         SEČ (UTC+1)

SELČ (UTC+2)

PSČ:                                         955 01

Telefónna predvoľba:                +421-38

ŠÚJ:                                         504998

EČV:                                        TO

História mesta Topoľčany

Topoľčiansky hrad sa stal oporným husitským bodom na ktorom už v roku 1431 sídlila husitská posádka. V jeseni roku 1434 ho opustil za výkupné 9 000 zlatých. Postihnutí obyvatelia sa viackrát obrátili na kráľa. Ten z toho dôvodu dal v roku 1443 Gučinskému iný hrad na Morave. V tom roku mesto postihlo aj veľké zemetrasenie, ktoré sa zopakovalo aj o rok neskôr v roku. Po smrti Ladislava Sečéniho požiadal Michal Országh kráľa o uvedenie do držby kráľovský majetok čo odôvodňoval príbuzenstvom zo Sečéniovcami a aj tým, že prispel na výkupné hradu od Husitov čiastkou 2000 zlatých. V roku 1459 mu kráľ Matej vyhovel. Až donačnou listinou z 28. júla 1481, sa celá záležitosť ukončila. Podľa nej patrilo k mestu Topoľčany okrem hradu, aj 28 obcí.

Topoľčany s pohľadu štatistického úradu

Topoľčany sú obývané prevažne Slovákmi s českou a rómskou menšinou. Väčšina obyvateľstva sú rímski katolíci (dva kostoly vrátane jedného na centrálnom námestí) a taktiež je tam menšina protestantov (jeden kostol). Historická synagóga bola zničená ohňom počas druhej svetovej vojny.

Zloženie obyvateľstva: -Slováci 98 %

-Rómovia 0,2 %

-Česi 0,92 %

-Nemci 0,03 %

-Ukrajinci 0,02 %, a iní

Vierovyznanie: -rímski katolíci 82,94 %

-bez vyznania 11,37 %

-evanjelici a.v. 2,82 %

-grécki katolíci 0,19 %

-pravoslávni 0,13 %, a iní

Mestské časti: -Malé Bedzany

-Veľké Bedzany

Sídliská: -Juh

-Východ (Benátky)

-Sídlisko F

-Sídlisko SNP

-Sídlisko Stred (Mexiko)

-IBV za Mierom

-IBV pri Chotine

Región:                                       Prešovský

Okres:                                        Prešov

Historický región:                        Šariš

Rieka:                                         Torysa

Súradnice:                                  49°00′00″S 21°14′00″V

Rozloha:                                     71,18 km² (7 118 ha)

Obyvateľstvo:                             91 498 (31. 12. 2007)

Hustota:                                      1 285,45 obyv./km²

Prvé písomné

zmienky:                                      1247
Primátor:                                    JUDr. Pavel Hagyari

Časové pásmo:                            SEČ (UTC+1)

SELČ (UTC+2)

PSČ:                                           080 01

Telefónna predvoľba:                  +421-51

ŠÚJ:                                            524140

EČV:                                          PO

História mesta Prešov

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom. V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky, a podobne). Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnila šíriace sa reformácie a proti habsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a úpadok mesta sa prehlboval. Ale v tomto období je Prešov na rozmachu. Znovu sme prichádzajú mnohí investori a začínajú na východnom Slovensku postupne podnikať.

Prešov z pohľadu štatistického úradu

Prešov je krásne historické mesto kde sa ešte aj do dnes zachovalo mnoho historických budov. Mesto sa postupne stáva polyfunkčný a klesá tu postupne nezamestnanosť. V Prešove môžeme nájsť mnohé kiná divadla a rôzne iné zariadenia a spríjemnenie.

Zloženie obyvateľstva: -Slovákov 94,7 %

-Ukrajincov 1,4%

-Rómov 1,2 %

-Čechov 1 %

-Maďarov 0,2 %

-Rusíni 0,5 %, a ostatní

Vierovyznanie: -rímskokatolícki 66,77 %

-bez vyznania 13,57 %

-grécki katolíci a. v. 4,82 %

-pravoslávni 1,68, a iní

Mestské časti: -Prešov

-Nižná Šebastová

-Solivar

-Šalgovík

Sídliská: -Duklianskych hrdinov

-Mier

-Mladosť

-Sekčov

-Sídlisko II

-Sídlisko III

-Šváby

Ostatné mestské časti: -Cemjata

-Delňa

-Dúbrava

-Kalvária

-Rúrky

-Soľná baňa

-Šarišské Lúky

-Šidlovec

-Táborisko

-Teľov

-Vydumanec

Osady: -Išľa

-Kúty

-Okruhliak

-Pustá dolina

-Surdok

Vodné toky: -Šidlovský potok

-Vydumanec

-Malkovský potok

-Sekčov

-Delňa

Banská Bystrica (maď. Besztercebánya, nem. Neusohl) je metropola stredného Slovenska, vzdialená asi 220 km od Bratislavy. Je krajským mestom banskobystrického kraja, žije v nej 78 724 obyvateľov. Čo ju radí na šieste miesto na Slovensku.

Región:                                Banskobystrický

Okres:                                 Banská Bystrica

Historický región:                 Pohronie

Rieka:                                  Hron

Nadmorská výška:               362 m n. m.

Súradnice:                            48°43′57″S 19°08′57″V

Rozloha:                              103,368 km² (10 337 ha)

Obyvateľstvo:                      78 724 (31.12.2010)

Hustota:                               761,59 obyv./km²

Prvé písomné

zmienky:                        1255

Primátor:                              Peter Gogola

Časové pásmo:                     SEČ (UTC+1)

SELČ (UTC+2)

PSČ:                                    974 01

Telefónna predvoľba:           +421-48

ŠÚJ:                                     508438

EČV:                                   BB, BC

História mesta Banská Bystrica

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako o slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Tieto nerastné suroviny sa ťažili v Štiavnický vrchoch. Neskôr bola ťažba zastavená a v dnešnom období sa uvažuje pokračovať s ňou pretože, štiavnické vrchy ukrývajú dostatok striebra. Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, vznikli kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestanstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj s Vatikánom. V roku 1776 bolo v Banskej Bystrici ustanovené rímskokatolícke biskupstvo. Koncom 2. svetovej vojny došlo v roku 1944 k Slovenskému národnému povstaniu, ktorého centrom bola Banská Bystrica. Preto sa tu nachádza aj pre Slovákov významné múzeum (múzeum SNP).

Banská Bystrica z hľadiska štatistického úradu

V Banskej Bystrica sa nachádza mnoho univerzít preto sa toto mesto môže nazvať aj mestom študentov. Samotná Banská Bystrica nám pripomína pre nás Slovákov významné obdobie v boji v Slovenskom národnom povstaní. Ďalej sa tu nachádza mnoho nákupných pasáži a toto mesto sa modernizuje a stáva sa postupne polyfunkčným.

Zloženie obyvateľstva: -Slováci 94,74 %

-Česi 1,39 %

-Rómovia 0,54 %

-Maďari 0,54 %

-Nemci 0,06 %

-Ukrajinci 0,05 %

Vierovyznanie: -rímski katolíci 46,57 %

-bez vyznania 30,17 %

-evanjelici a. v. 13,94 %

-grécki katolíci 1,03 %

-pravoslávni 0,24 %, a iní

Mestské časti: -Iliaš

-Jakub

-Kostiviarska

-Kráľová

-Kremnička

-Majer

-Podlavice

-Radvaň

-Rakytovce

-Rudlová

-Sásová

-Senica

-Skubín

-Šalková

-Uľanka

Sídliská: -Fončorda

-Radvaň

-Sásová-Rudlová

-Sídlisko SNP

Ostatné časti: -Fortnička

-Karlovo

-Nový Svet

-Trosky

-Štiavnička

-Uhlisko

-Žltý Piesok

Vodné toky: -Hron

História mesta Žilina

Samotné mesto Žilina vzniklo na križovatke tvz. Soľných ciest, ktoré slúžili na prepravu soli a iného dôležitého tovaru. Odtiaľ boli odvodené i prvé názvy mesta ako: Solna, Zsolna , Sillein a pod. i keď samotná oblasť Žiliny bola osídlená už v dobe kamennej. Prvá písomná zmienka o Žiline sa dochovala v listinách Nitrianskeho kniežaťa Tomáša z roku 1208. Žilinský erb patrí medzi najstaršie mestské erby nielen na Slovensku jeho najstaršie známe vyobrazenie pochádza z roku 1379.

Žilina je mestom, ktoré dýcha históriou a zároveň sa vyvíja a napreduje. Je mestom možností. Obyvateľstvo mesta je väčšinou Slovenskej národnosti. K zrovnoprávneniu Žilinských Slovákov a Nemcov došlo v roku 1378 súborom právnych predpisov tvz. Žilinskou knihou. Historické jadro Žiliny je mestkou pamiatkovou rezerváciou.

Žilina v súčasnosti

V súčasnosti  sa Žilina skladá z týchto častí: Bánová, Bôrik. Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, Staré mesto, Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie a Žilinská Lehota, Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel a Závažie.

Žilina a turistika

Vzhľadom k svojmu umiestneniu je výborným východiskovým bodom na turistiku. Určite oslovia najkrajšie turistické lokality ako Jánošíkové diery, Tiesňavy, Vrátna dolina, Súľovské skaly, Domašínsky meander, Kuneradska dolina alebo zrúcaniny historicky významných hradov: Varín, Strečno, Lietava, Hričov, Súľov. Vhodné miesto pre oddych sa dá nájsť v neďalekom kúpeľnom mestečku Rajecké Teplice. Aj pre priaznivcov histórie sa nájdu v Žiline a okolí zaujímavé miesta. Samotná Žilina je rajom histórie, obec Čičmany, Terchová či Rajecká Lesná.

Žilina a priemyseľ

Vďaka rozvinutému priemyslu na území mesta a to strojárenskemu, automobilovému (KIA), chemickému (Považské chemické závody), drevospracujúceu (Drevoindustria), textilnému (Slovena), papierenskemu (Metsä Tissue) a potravinárskemu  (Laktis, Peza), ako aj stavebníctvu (Váhostav) a oblasti IT, ktoré v meste pôsobia: Siemens, Azet.sk a iný momentálne Žilina uvádza dlhodobo podpriemernú nezamestnanosť obyvateľstva 5%.

Región:                          Trenčiansky

Okres:                           Trenčín

Historický región:           Stredné Považie

Rieka:                            Váh

Nadmorská výška:         211 m n. m.

Súradnice:                    48°53′31″S

18°02′12″V

Rozloha:                        81,99 km² (8 199 ha)

Obyvateľstvo:               56 365 (1.1.2009)

Hustota:                        687,46 obyv./km²

Prvé písomné

zmienky:                        1111

Primátor:                       Mgr. Richard Rybníček

Časové pásmo:              SEČ (UTC+1)

SELČ (UTC+2)

PSČ:                             911 01 – 08

Telefónna predvoľba:   032

ŠÚJ:                              505820

EČV:                             TN, TC, TE

História mesta Trenčína

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy. Zaujímavosťou je Trenčiansky hrad o ktorom sa traduje mnoho povestí a historických príbehov.

Trenčín s pohľadu štatistického úradu

Trenčín je moderné a polyfunkčné mesto. Nachádzajú sa tu mnohé galérie, múzeá, divadlá a nákupné pasáže. V centre mesta nájdeme mnoho obchodov z rôznim tovarom.

Zloženie obyvateľstva: -Slováci 95,29

-Česi 2,41

-Moravania 0,21

-Rómovia 0,08

-Poliaci 0,05

-Nemci 0,04

-Rusíni 0,04

-Maďari 0,28

- Iní 1,6

Vierovyznanie: -rímskokatolícke 65,76

-bez vyznania 22,32

-evanjelická cirkev a. v. 7,05

-gréckokatolícke 0,32

-pravoslávie 0,17

-iní 4,38

Mestské časti a sídliská:

Trenčín má 4 hlavné mestské časti

• MČ Stred:
  • Stred mesta
  • Dolné mesto
  • Dlhé Hony
  • Noviny
  • Trenčianske Biskupice

• MČ Juh (Trenčín):
  • Juh I.
  • Juh II.
  • Juh III.

• MČ Sever:
  • Sihoť I.
  • Sihoť II.
  • Sihoť III.
  • Sihoť IV.
  • Opatová nad Váhom
  • Pod Sokolice
  • Kubrá
  • Kubrica

• MČ Západ:
  • Zámostie
  • Kvetná
  • Istebník
  • Orechové
  • Zlatovce
  • Nové Zlatovce
  • Záblatie

Vodné toky: – Váh

- Potok Teplička

- Orechovský potok

- Lavičkový potom

Región:                             Trnava a okolie (Dolné Považie)

Okres:                                Trnava

Súradnice:                          48°22′37″S

17°35′35″V

Nadmorská výška:              211 m n. m.
Rozloha:                            71,535 km² (7 154 ha)

Obyvateľstvo:                     67 726 (29. 12. 2008)

Hustota:                              946,75 obyv./km²

Prvé písomné

zmienky:                              1211

Primátor:                            Vladimír Butko

Časové pásmo:                   SEČ (UTC+1)

SELČ (UTC+2)

PSČ:                                  917 01

Telefónna predvoľba:          +421-33

ŠÚJ:                                   506745

EČV:                                  TT

História mesta Trnava

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Trnava je historicky zaujímavá a skrýva mnoho tajuplných a zaujímavý historických zákutí. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevo zemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.

Trnava z pohľadu štatistického úradu

Z hľadiska polohy je Trnavy veľmi dobre položená. Nachádza sa tu mnoho univerzít, divadiel, kín a nákupných centier. Väčšina ľudí býva v panelákových domoch a zvyšok obyvateľstva obýva okolité blízke dedinky.

Zloženie obyvateľstva

• Slováci – 96,91 %
• Česi – 0,79 %
• Rómovia – 0,27 %
• Maďari – 0,21 %
• Nemci – 0,05 %
• Ukrajinci – 0,03 %
• a iní

Vierovyznanie

• rímski katolíci – 71,85 %
• bez vyznania – 18,37 %
• protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 %
• grécki katolíci- 0,20 %
• pravoslávni – 0,11 %
• a iní

Mestské časti- Modranka

- Trnava-juh

- Trnava-sever

-Trnava-stred

- Trnava-východ

-Trnava-západ

Sídliská: - Družba I-III

-Linčianska

- Prednádražie I,II

- Vodáreň I,II

- Zátvor

Ostatné časti: – Kopánka

-Nové Mesto

- Staré mesto

- Tulipán

Osady: -Dolina

-Dvor 9. mája

-Farský mlyn

-Kočišské

-Medziháje

-Oravné

-Pažitný mlyn